Príbeh


Prečítajte si príbeh jedného člena

rsz_koliesko.jpgNaša rodina sa presťahovala do nového mesta. Manželka bola tehotná, čakala naše druhé dieťa. Vtedy som už zamotaný do kompulzívnych sexuálnych správaní dvadsaťosem rokov. Pomaly ale isto žiadostivosť murovala svoju pevnosť v mojom živote. Zase som raz dúfal, že zmena miesta a zamestnania by mohla zastaviť môj acting out, ale zbadal som, že iba narastala jeho frekvencia a závažnosť. Mával som cez deň tak málo času na acting out, že som začal vstávať uprostred noci, aby som si mohol absolvovať svoje rituály – kým moja rodina spala. Ďalšia hranica prekročená.

Trávil som čoraz viac času počas dňa fantazírovaním o tom, čo budem robiť v noci. Moje žiadostivé predstavy sa stávali čoraz temnejšie a deštruktívnejšie. Mal som jednoznačný pocit, že sa nedožijem pôrodu mojej ženy.

Môj život vyzeral pre väčšinu ľudí skvelý. Nikto by neuhádol, aký neovládateľný v skutočnosti bol. Veľmi usilovne som pracoval na tom, aby som tú skutočnosť ukryl pred všetkými, najmä pred sebou samým. V skutočnosti som viedol dvojitý život, ktorý ohrozoval všetko, čo mi bolo vzácne.

Moja posadnutosť žiadostivosťou ma viedla k prekračovaniu jednej hranice za druhou. Napríklad som si sľúbil, že nikdy nebudem robiť acting out v práci. Napriek tomu je to práve to, čo som urobil a robil som to mesiace od povýšenia. Môj šéf dokonca vošiel do miestnosti vedľa tej, kde som robil acting out, a zavolal na mňa. Ešte pár krokov a bol by som stratil prácu a čelil by som právnym následkom a verejnému odhaleniu. Bol by som oddelený od rodiny, ktorú som miloval.

Čítanie Sexaholics Anonymous (tzv. Biela kniha) mi pomohlo uvidieť, že som bol sexholikom a sám som nedokázal ostať triezvy. SA mi pomohlo pochopiť, že žiadostivosť bola hnacou silou za všetkým mojím acting outom a postupné víťazstvo nad žiadostivosťou bolo jediná cesta k slobode. Predtým som sa snažil zastaviť svoje kompulzívne správanie, ale to bolo len symptómom môjho skutočného problému – žiadostivosti. Nakoniec ma SA naučilo, že som nemusel žiť v blázninci resentimentu.

Dvanásť krokov a Dvanásť tradícií mi spravilo jasno v tom, že musím začať svoje zotavenie prijatím svojej „devastujúcej slabosti a všetkých jej dôsledkov.“ Pomohli mi uvidieť, že ak sa chytím programu Anonymných sexholikov tak, ako sa topiaci chytí záchranného kolesa, môžem sa uzdraviť.redtým som sa snažil zastaviť svoje kompulzívne správanie, ale to bolo len symptómom môjho skutočného problému – žiadostivosti. Nakoniec ma SA naučilo, že som nemusel žiť v blázninci resentimentu.